Samosprávne kraje v Slovenskej republike boli zriadené 1. januára 2002 zákonom
č. 302/20017 Z.z. o samosprávne vyšších územných celkov. Boli zriadené o viac ako 11 rokov neskôr ako samospráva obcí. Tento časový sklz významným spôsobom poznačuje vnímanie samosprávnych krajov ich obyvateľmi a ešte stále ich zatláča do určitej anonymity, nezrozumiteľnosti a aj zaznávania.
Ťažká zrozumiteľnosť úloh a funkcií samosprávneho kraja sa osobitným spôsobom prejavuje najmä pred voľbami a to nielen na strane obyvateľov kraja, ktorí mnohokrát nevedia a v podstate ani nemajú dôvod vedieť, čo má samosprávny kraj robiť a za čo je zodpovedný, ale aj u kandidátov, ktorí sú ochotní prezentovať svoje volebné sľuby a záväzky aj v tých oblastiach, za ktoré samosprávny kraj – vhodnejšie povedané župa – nenesie zodpovednosť a ani nemá reálne možnosti ich svojim konaním ovplyvňovať. Tento obraz je ešte v Bratislave skomplikovaný tým, že miestna samospráva má dva stupne – mestskú časť a mesto.
Čo sú teda podstatné pôsobnosti župy a ako ich môžeme v našom každodennom živote vidieť? V prvom rade je dôležité vedieť, že župe možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom. Rozsah týchto úloh, povinností a obmedzení je obsiahnutý vo viacerých zákonoch, pričom zákon o samosprávnych krajoch v princípe vymedzuje len základný vecný rámec, ktorý je napĺňaný ďalšími zákonmi.
Z hľadiska obyvateľa sú viditeľné štyri základné oblasti pôsobenia župy. Týmito oblasťami sú:
• stredoškolské vzdelávanie,
• sociálne služby a sociálnoprávna ochrana,
• zdravotníctvo,
• regionálny a územný rozvoj vrátane územného plánovania.
Stredoškolské vzdelávanie je dnes akoby najmenej viditeľným komponentom vzdelávacieho systému, pričom plní prinajmenšom dve nezastupiteľné funkcie vo vzťahu
k jednotlivcovi, rodine a štátu:
(1) pripravuje mladého človeka na samostatné pôsobenie na trhu práce a
(2) vytvára nevyhnutný vedomostný a osobnostný predpoklad pre úspešné vzdelávanie mladého človeka v školách univerzitného typu.
Župa nielen zriaďuje a prevádzkuje stredné školy, ale má aj silné oprávnenia v oblasti plánovania kapacít, určovania zamerania a financovania stredných škôl. Úspech mladého človeka na trhu práce a tým aj úspešný štart do života je veľmi silne podmienený práve kvalitou strednej školy.
Sociálne služby a sociálnoprávna ochrana v podmienkach župy nepredstavujú len zriaďovanie a prevádzkovanie širokého spektra zariadení, ale aj registračné služby pre neštátnych poskytovateľov, ich celkové financovanie aj organizovanie rozvoja týchto služieb podľa vyvíjajúcich sa potrieb obyvateľov župy. Tieto úlohy župy nadväzujú na obdobné úlohy miest, obcí a mestských častí so zámerom vytvoriť komplexný mechanizmus, schopný
v reálnom čase poskytnúť primeranú sociálnu službu alebo ochranu každému obyvateľovi župy, ktorý ju objektívne potrebuje.
Zdravotníctvo je v podmienkach župy reprezentované súborom právomocí, ktorých cieľom je zabezpečiť obsluhu územia župy na úseku zdravotnej starostlivosti a humánnej farmácie. V praxi to znamená predovšetkým povoľovanie prevádzok zdravotníckych zariadení vrátane lekární, schvaľovanie ordinačných hodín, určovanie zastupujúceho lekára, poverovanie organizovania lekárskej služby prvej pomoci a lekárenskej pohotovostnej služby.
Regionálny a územný rozvoj sú najzložitejšími úlohami župy. Tento rozvoj je založený na tvorbe a realizácii vzájomne vyvážených odvetvových politík, a to nielen tých, ktoré sú uvedené vyššie, ale aj ďalších, medzi ktorými je treba uviesť dopravu, cestovný ruch a rozvoja vidieka. K nim patrí aj rozvoj kultúry a športu a mnohé ďalšie politiky. Hlavnými programovými a rozvojovými platformami župy sú Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja župy a územný plán župy.
Pre obyvateľov župy je z týchto politík najvýznamnejšia dopravná politika, ktorá je založená okrem iného aj na určovaní parametrov dopravnej obsluhy a organizovaní rozvoja a kvality cestnej siete. Župa je zodpovedná za cesty II. a III. triedy.
Ukazuje sa, že ďalším veľmi významným parametrom rozvoja dopravy je určovanie priorít jednotlivých typov/módov dopravy, vďaka čomu je možné významne ovplyvňovať a koordinovať prerozdelenie dopravných výkonov v rámci kapacitných limitov súčasnej a plánovanej siete cestnej, železničnej a už aj riečnej dopravy s prihliadnutím sa očakávaný rozvoj individuálnej dopravy.
Organizovanie a ďalší rozvoj integrovanej dopravy koncentrovanej okolo Bratislavy ako prirodzeného centra župy si vyžaduje kvalitatívnu zmenu, ktorá by mala byť založená na prevzatí zodpovednosti za regionálnu železničnú dopravu, ako aj na určení povinnosti všetkých poskytovateľov verejnej hromadnej dopravy zapojiť sa do integrovanej dopravy. Osobitnú pozornosť treba venovať rozvoju cyklodopravy, ktorá je dnes vnímaná skôr ako súčasť cestovného ruchu, pričom má potenciál prevziať časť výkonov individuálnej automobilovej a verejnej hromadnej dopravy.
Župa plní aj významnú funkciu v rámci sprostredkovania financovania regionálneho rozvoja z finančných prostriedkov Európskej únie, nakoľko je sprostredkovateľským orgánov riadiaceho orgánu Integrovaného regionálneho operačného programu.
Regionálny a územný rozvoj sa uskutočňujú nielen cez formulovanie cieľov, nástrojov a postupov, ktoré sa majú pri nich dosahovať, ale aj identifikáciou a účinným zapojením príslušných partnerov. Týmito sú nielen mestá, obce a mestské časti, ale aj podnikateľské subjekty a reprezentácie občianskej spoločnosti v podobe občianskych a záujmových združení. Regionálny a miestny rozvoj iniciovaný týmito skupinami partnerov župa intenzívne podporuje v rámci dotačných schém zameraných na kultúru, cestovný ruch, rozvoj vidieka, športu a mládeže.
Autorom tohto príspevku, ktorý je prevzatý z Informátora Okresného centra KDH Bratislava 5, číslo 5/2017, je Ing. Pavol Baxa